Bratia a sestry, priatelia. Naše milované mesto sa topí vo vlne neprávosti a zločinnosti. Sťa vlk na čriedu oviec sa na nás zo všetkých strán rútia takmer každý deň správy o lúpežiach, vraždách, únosoch a divných ľuďoch všeobecne, otravujúcich početných občanov tohto mesta. Všetci to vidíte.
A čo s tým robí polícia? Čo s tým robí starostka? Absolútne nič. Ľudia Starej štvrte si sedia vo svojich slonovinových vežiach, pozerajú na nás ako na svojich poddaných a nechávajú nás trpieť, zatiaľ čo si napchávajú svoje gágory kaviárom alebo popíjajú vo svojich komnatách víno, ktoré by vám zaplatilo aspoň ročnú splátku hypotéky. A uzurpujú si políciu ako svoju osobnú ochranku. Veď povážte. Je normálne, aby polícia strážila nejakú zbohatlíčku na jej lôžku v nemocnici? Je normálne, aby sa starali o poriadok v okolí Mestskej opery? Kým my, obyčajný ľud, v pote tváre lopotiaci na ich prepychový život, sme vraždení a unášaní priamo za bieleho dňa?
Ja osobne by som sa bál si v Centre zájsť aj na kávu alebo dišputu s priateľmi nebyť odvážnych mužov a žien z ConstantinoPolu. Aspoň niekto tu vie v tomto meste udržať ulice ako-tak bezpečné. A preto berme meče tejto modernej doby, svoje perá, počítače a mobily a dajme najavo našim pánom zo Starého mesta, že takto to vyzerať ďalej nemôže. Že mešťan sa nenechá utlačovať zhýralou smotánkou a ak je to potrebné, bude za seba aj bojovať. A odvážni muži a ženy ConstantinoPolu budú bojovať s nami.
Mečilub
